Vysnené Taliansko, Toskánsko tak lákalo, že som nevidel dôvod, aby naša cesta nebola hladká ako talianske fettuccine. To som ešte nevedel, že vytiahnem Čierneho Petra.
Dohodli sme sa, že nebudeme spať. Ja budem za volantom, dám si tri kávy a dva redbully a s vypleštenými očami naspeedovaný prejdem v pohode 1200 km do malebného toskánskeho vnútrozemia. Mladá bude pri mne sedieť, vykladať si nohy na palubnú dosku, lebo to má rada a ja sa budem snažiť nehovoriť, že to nemám rád, aby nebola hádka. Naposledy zistila, že sa jej v takejto polohe dobre lakujú nechty na nohách a ja som zase zistil, že bosé chodidlá vykúkajúce spod rifiel s krikľavo červeným lakom sú tak sexi, že sa dá z cesty na chvíľu odbočiť a aj keď nie sme puberťáci a máme kde, dá sa aj inde. No a potom som ešte zistil, kvapky toho červeného laku teda z palubovky nezotriem. A zase tak parádne to teda nebolo.
Dnes sa teda pýtam, kde sa v ženách berie tento prístup zaobchádzať s autom ako s obyčajnou vecou určenou na bežnú spotrebu. Poprosil by som trochu úcty k malému šedému Suzuki Splash. Veď aj malý šašo vie urobiť veľké divadlo, ehm, ako jeho pán.
Taliansko volalo a cesta začala zvesela, zohnal som z roboty novú navigáciu (to bolo vtedy, keď ešte neboli bežne v autách alebo telefónoch) a chcel som sa ukázať, aká je to parádna vecička a ako perfektne funguje. Som frajer na tieto technické hračky, viem o všetkých novinkách a milujem ten pocit, keď sa mladá na mňa obdivne díva a zreničky sa jej rozširujú nadšením. Hovoriť o najnovších vychytávkach s niekým, koho zaujíma len farba daného produktu je najlepší posilňovač sebavedomia. A babám sa to páči. Win win. Robím to často a rád. O veciach, o ktorých vie viac ona, nehovorím, nezaujímajú ma. Nebudem za blbca.
Čo potrebujeme na road trip
Auto som na Taliansko pripravil. Ešte výbavu. Do malého kufra som narval kufre, tašky, stan, spacáky, jedlo, pitie, ohrievač, plynovú bombu, kotlík, slnečník a všetko ostatné, čo by sme teoreticky mohli potrebovať. Z bohatých skúseností so ženami viem, že keď si túžobne povzdychne, že by si niečo priala a vy to dodáte, máte obdiv, uznanie a keď nebudete večer veľmi unavení, aj horúci zážitok.
Na to som ju vlastne zbalil. Išli sme ako kamaráti na chatu, celá partia. Viezol som ju a pár lúzrov, ktorí sedeli vzadu a kazili mi imidž. Jej sa to zdalo smiešne, počúvať tie zážitky, v ktorých som bol hlavným hrdinom prúserov. Síce sa zabávala, ale ja som videl, že sa to celé láme medzi kamarátom, s ktorým bude sranda a niekým, s kým by bolo v živote veselo. Chcel som to druhé a tým smerom sa to neuberalo. Zastavili sme na pumpe, zapálili si cigarety, lebo bola taká doba, že sa patrilo a otvoril som šampanské. Vytiahol som poháriky a ona sa usmiala očami a povedala, že keď mám k šampanskému aj jahody, zoberie si ma za muža. A ja som ich mal!
Teraz však zisťujem, že brať všetko, aj sprostosti typu šampanské a jahody, je zbytočný luxus, lebo nie vo všetkých mestách, kam plánujeme ísť, máme aj ubytovanie a možno budeme musieť spať niekde na zemi.
Keď si máte vybrať – spať na zemi v spacáku a pod stanom – alebo – spať na zemi s fľašou šampanského, druhú možnosť beriete len ako punk alebo máte do 20 rokov. To sa netýkalo ani mňa, ani jej.
Tá Pipina v navigácii musí preč
Prešli sme rakúske hranice s úsmevom na perách a túžbou po dobrodružstve. Čakaj nás, Taliansko! Po chvíli žena v navigácii zachrapčala a vypla sa. Prevrátil som oči, cukol kútikom úst a nonšalantne som ju vypol a zapol. Malo by to ísť. Lenže nešlo. Ok, nič sa nedeje. Spravil som to ešte raz a potom ešte raz. Tá krava stále opakovala dookola: „Prepočítavanie…prepočítavanie…prepočítavanie…“ Išlo mi z nej hlavu roztrhnúť. Ťukal som prstom do toho sprostého krámu a snažil sa ovládať, ale nešlo mi to veľmi dobre. Navyše som stále šoféroval, po rakúskej diaľnici, kde sú všetci tak strašne disciplinovaní, že som priam cítil ako rastie pokuta, ktorú by som mohol dostať a oprávnene si ju zaslúžiť. Sám by som si ju dal. Hocičo, len aby som nemusel počúvať to sprosté prepočítavanie.
Zastal som na najbližšej pumpe a snažil sa to opraviť. Mladá vycítila moju nervozitu a vyvodila z toho, že vlastne vôbec neviem kam ideme a ako sa tam dostaneme. Išla do kufra a vytiahla … mapu! Kto ešte vyrába papierové mapy a kto ich číta, preboha! Ani neviem, či na nej bolo Taliansko. Od nervozity som sa hystericky rozosmial. Rozhodol som sa riadiť radou psychológov a odstúpiť od situácie. Povedal som si, že sa idem najesť.
Mladá spravila na cestu bagety, takže som radšej prehltol chuť na tú klasiku z pumpy. Vedel som, že do jednej bagety nedala šunku, lebo jej nevyšlo. Veril som, že si nevytiahnem práve toho Čierneho Petra, ale v ten deň veru nebol žiaden Boh ku mne milostivý. Vytiahol som hnusnú syrovú bagetu bez šunky, z nervov som si ju napchal do úst na dvakrát a sadol za volant. Ok, skúsme to ešte raz, veď tá pipina v navigácii si už oddýchla, možno už bude vedieť, čo robiť. Smer Taliansko.
Toto bude dlhá noc
Omyl! Naštvala ma tak, že som ju chytil a hodil dozadu. Odlomil sa z nej ten sprostý držiak. No čo už. Budem to riešiť potom. Poďme, lebo to Taliansko je ešte dobre ďaleko. Pôjdem podľa značiek, veď voľakedy tak ľudia chodili a dobre bolo. Mladá vzdychla, zívla a vzala mapu so sebou. Položila si ju na kolená. Spýtala sa, či viem, kadiaľ máme ísť a oprela si hlavu o sedadlo.
Pozrel som na ňu a pripomenul jej, že sľúbila byť so mnou hore. A teraz mi ešte nie je dobre, lebo som nervózny a namiesto šunkovej som mal syrovú bagetu. Usmiala, zopakovala, že určite nezaspí, len si na chvíľu zavrie oči. Pustil som jej obľúbenú hudbu a nechal ju chvíľu odpočívať. Potom som sa jej spýtal, či zastavím na kávu, ale neodpovedala mi. Spýtal som sa ešte raz. Do riti! Zaspala! Ale ja mám adrenalín tak vysoko, že by som nezaspal, ani keby som to mal príkazom.
Išiel som ďalej. Začalo pršať. Bola noc. Ako kapitán vikingov som prerážal cestu a nevľúdny dážď mi šľahal na okno. Stierače robili čo mohli, žmúril som, čo sa dalo. Občas hlasno vystrekla voda spod kolies. Pozrel som na doprava. Spala spokojným a tvrdým spánkom. Na kolenách jej ležala mapa. Musím nás doviezť do Talianska. Zmenil som hudbu na moju a pridal plyn.