Taliani sú známi aj svojím teatrálnym vystupovaním. A zdá sa, že to má svoje výhody. Najmä, keď fejkujete infarkt.
Naďalej nespokojný hodím na chrbát ruksak a ideme na recepciu. Kúpime si nejaký lístok na autobus a pomaly kráčame dolu kopcom na zastávku. Ja by som išiel aj rýchlejšie, ale niekto má plné brucho tej nutelly, koláčov, zmrzliny a iných presladených hlúpostí. Ako v rozprávke Soľ nad zlato. Chcel by som teraz tú soľ. A nie tie hnusné koláče a croissanty.
Čakáme na zastávke. Príde autobus, nastúpime. Konečne sa mi nálada zlepší. Autobus je plný nejakých turistov a turistiek. Miešajú sa v ňom príjemné letné mužské a ženské vône. Úplne iný level ako petržalská 98 bez klímy v lete na Prístavnom moste. Ľudia sa usmievajú a bavia. Veselá atmosféra sa mi dostáva pod kožu a cítim, že po chvíli sa tiež usmievam.
Prečo stále pútam pozornosť len ja?
Na ďalšej zastávke pristúpia dvaja Taliani. Mladej skoro oči vypadnú. Tú ich voňavku cítim až k prostredným dverám, hoci obaja nastupujú spredu. Sú ako vystrihnutí z nejakého časopisu. Vysokí, chudí (ako to robia, že nemajú vôbec žiadne pupky?), opálení, v bielych rozopnutých košeliach a štýlových slnečných zrkadlovkách. Mladá ani nedýcha.
Pozdravia sa so šoférom a pozrú do autobusu. Revízori! Zahniezdim sa na sedadle. Máme lístok, ale aj tak si pripadám ako vinný. Vždy to tak mám. Pri akýchkoľvek kontrolách. Keď ideme dve autá za sebou a vidím v diaľke policajtov, viem, že ma zastavia. Keď stojí dav pred policajným kordónom, viem, že zo všetkých ľudí ten policajt ukáže na mňa. Na letisku ani nezapípam, ale aj tak ma zavolajú na bok a prehľadávajú. Táto neželaná pozornosť sa mi prihodí často a neviem čím to je.
Okrem orgánov, ktorí majú potrebu ma kontrolovať, so železnou pravidelnosťou sa stávam aj obeťou rôznych pofidérnych bratislavských indivíduí.
Ak ide po ulici psychopat, ktorý vykrikuje po ľuďoch, určite sa zastaví pri mne a prihovorí sa mi.“
Ak tam sedí Rumunka a žobre, určite mi niečo hodí pod nohy, aby ma zdržala. Ak sa niekto rozčuľuje, určite sa obráti na mňa a očami zisťuje, či súhlasím a pritakávam mu.
Dopadlo to rovnako. Chlapci podišli k nám a začali sa zhovárať. Využil som svoju schopnosť rýchlej jazykovej adaptácie a s ľahkosťou zvládol small talk. „Si, signore. Tiket. Bene. Bella Italia. Bella vacanza. Vino delizioso. Pizza, gelato delizioso.“
Infarkt alebo výkon hodný Oscara
Potom išli ďalej, až prišli k jednému nenápadnému pasažierovi. Asi 50 ročný pán, Talian s klobúkom na hlave. V tej chvíli, ako sa k nemu priblížili, zrazu zadržal dych, niečo zvolal a nedokázal sa nadýchnuť. Chytil sa za srdce, klobúk mu skĺzol z hlavy a on sa zosunul na zem. Celý autobus bol na nohách. Všetci sme nakúkali jeden cez druhého.
Niektorí vytiahli telefón a natáčali. Hyeny!“
Ja som svoj zabudol v karavane.
Revízori pasažiera zdvihli a podávali mu fľašku s vodou. Kde sa tu vzala? Čudoval som sa asi sám. Pán niečo drmolil, ale nebolo mu rozumieť. Stále sa držal za srdce, rozopínal si košeľu, nejaká žena mu utierala tvár vlhkou vreckovkou. Kde sa tu vzala navlhčená vreckovka? Ja mám tak akurát toaleťák v ruksaku. Zachytil som „ambulanza“. Asi ho zoberú do sanitky. Chudák. Normálne má asi infarkt.
Prišli sme dolu, do Florencie. Všetci vystúpili a pánovi už nevenovali pozornosť. Divné. V Bratislave by sa tety Milky motali okolo neho, hádam aj do sanitky by s ním išli, aby im nič neušlo. Talian sa s ťažkosťou opieral o stenu nejakej starobylej budovy, ktoré sú v meste asi úplne všetky. Nemohli sme ich však začať obdivovať, lebo sme nedokázali odtrhnúť oči od toho pána.
Jeden z revízorov sa vzdialil a druhý ostal pri ňom. O niečom sa dohadovali a začali zvyšovať hlas. Akoby mu už bolo dobre. Potom začal hromžiť aj zdvihnutou rukou. Hádali sa čoraz hlasnejšie, revízor mu podal nejaký papier a odišiel. Ujko sa z prihrbeného vysileného starčeka vystrel a svižným krokom kúpeľného seladóna, s nadávkami a hromžením si nasadil štýlový klobúk a pobral sa ďalej. Išli sme zo zvedavosti za ním. O pár minút si sadol na terasku nejakej kaviarničky. Čašník mu doniesol pohár vína.
Nech sa páči. Takto sa lieči infarkt po kontrole revízorov. A za predstavenie mu dávam 10/10.