Rob to, čo ťa baví. A pokojne to zmeň, keď sa to zmení

To, čo ťa chytí za srdce, toho sa ľahko nevzdáš a budeš pokračovať, aj keď prídu ťažšie chvíle a nebude sa ti chcieť. Teraz si dieťa a máš ten luxus, že to môžeš hľadať aj každý deň.

Keď som bola malá, prihlásili ma na plávanie. Mama hovorila, že mám tráviť kvalitný čas s tatom, čo ani neviem, čo znamená. Veď s ním trávim čas. Neviem, aký je kvalitný a aký je nekvalitný. Čo sa nekvalitný čas pokazí? Chodili sme spolu plávať a robila som veľké pokroky. Nevycikala som sa do bazéna ani raz.

Lenže potom mi lektorka povedala, že si mám ponoriť hlavu pod vodu. Že čo? Ako tam budem pozerať? A ako budem dýchať? Veď sa utopím. Tak sme sa zasekli a prestali tam chodiť.

Tancovať viem prirodzene

V škôlke sme mali besiedku. Postavili sme sa pred rodičov, tí sedeli ako v divadle a dívali sa na nás. My sme spievali a tancovali. Mama nadobudla presvedčenie, že tanec ma baví a prihlásila ma do tanečného krúžku. Neviem na čo, lebo učiť sa tancovať nemusím, to viem prirodzene. Chodila som tam pol roka, kým sme sa hrali. Keď sme mali skákať a robiť nejaké tančeky, prestalo ma to baviť. Vždy sme sa zrazili a nikdy si nezapamätali kroky. Tak som tam prestala chodiť.

Robiť hudbu dokáže ktokoľvek

V prvej triede v škole som túžila po gitare. Kúpili mi ukulele, lebo mama niekde vygooglila, že gitara je pre malé deti príliš veľká a mali by začať hrať na ukulele a až potom prejsť na gitaru. Dali mi teda ukulele. Skladala som vlastnú hudbu a dosť dobrú. Celá rodina prišla na môj koncert. Mám na hudbu talent.

Mama mi napriek tomu našla nejakú učiteľku, ktorá ma vraj naučí hrať na ukulele. Neviem prečo, lebo ja na ňom hrať viem. Nepotrebujem sa učiť, veď skladám vlastnú hudbu. Po prvej hodine som už vedela zahrať „Maličká som“, ale že by ma to úplne bavilo povedať nemôžem.

Vyskúšaj viacero možností

Keď už všetci videli, že ukulele sa mi nepáči, prisľúbili mi gitaru. Tešila som sa a vybrala som si takú krásnu červenú. S obalom aj so stojanom. Ale celá história sa opakuje, našli mi učiteľku a zase mi hovoria, že mám hrať každý deň. Zatiaľ mi to veľmi nejde. Som zase na začiatku.

A takto žijem. Chodím, dívam sa a skúšam. Tak prichádzam na to, čo ma baví a čo nie. Už teraz viem, že kone ma nelákajú, pretože ma jeden zhodil. Viem, že sokoliarka nebudem, lebo ma jeden vták ďobol.

Dôležité je vyskúšať, čo sa dá.