Posledný víkend pred dovolenkou a ja som kývol na tatkovo pozvanie na chatu. Mám konečne voľno, tak sa snažím narvať do neho toľko zážitkov, koľko sa len dá. Čo je lepšie než začať dovolenku predĺženým víkendom?
Mladá mala samozrejme problém, riešila niečo o prípravách, balení sa a chystaní na cestu. Ona sa chystá už dva týždne. Každý deň hodí na zem nejakú vec, bez ktorej si dovolenku nevie predstaviť a v zhone by ju vraj mohla zabudnúť. Aký zhon? Veď je to už ôsmy deň, čo sa nám v spálni pri posteli povaľujú plavky, uteráky, nejaký veľký slamený klobúk, asi štvoro topánok a kabeliek. Na čo, nepýtajte sa ma. Ideme na road trip, naozaj si neviem predstaviť, kam si bude dávať tie topánky na špicatých opätkoch. Na prechádzku po Siene? Alebo do tých obrovských viníc? Počkať, že by si ich chystala na horúce letné noci? Predstavivosť mi začala kresliť odvážne obrázky. To by sa mi páčilo. Lenže bývať budeme v malom stane a tu naozaj končí moja fantázia.
Dáme víkend v Terchovej
Napriek tomu, že mrnčala, mračila sa a strácala náladu, dal som jej pusu na čelo, sadol do auta a vyrazil na víkend na chatu. Cestou sa zastavím na pumpe, kúpim nejaké pivo a bagety a som pripravený. Viac nepotrebujem. Aj tak väčšinu času strávime v miestnych krčmách, trochu na záhrade. Naša chata je stará, vlhká a trochu smrdí, ale chodíme do nej len spávať, takže je to úplne v pohode. Pre nás. Mladá to moc nemusí, nesplňuje jej hygienické štandardy. Pár dní bez sprchy a len s kadibudkou vonku. Neznáša pavúky a tie sú tam všade. Radšej chodí čúrať do záhrady. Na veľkú do krčmy.
Ale veď romantika má tisíc podôb, nie? Čo zblíži dvojicu viac, než prežiť víkend v drsnej dedine, rodisku slovenského hrdinu, s vodou zo studne, bez hajzla a elektriny. Určite lepšie, než si písať básničky a podobné kraviny, v ktoré dúfala na začiatku vzťahu.
Keď sa vrátim, nejako sa udobríme. Vzdialenosť tomuto vzťahu vždy prospievala. Teda až na tú epizódu, kedy sa pred pár rokmi rozhodla odísť do zahraničia na tri mesiace a mne bolo dlho. Bol som ako ten týpek v Samotářoch, tak nejak som zabudol, že sme spolu. Alebo ani nezabudol, ale chcel vyskúšať. Bol som mladý. To je ale dávno za nami.
Noc, na ktorú sa zabúda
Víkend začal. Fakt je, že už nemám dvadsať. Ale radosť zo zaslúženého oddychu, bez starého a jeho otravných drístov v robote, s pocitom slobody a neviazanosti spôsobila, že som sa priklonil k známemu: „Hlad je prezlečený smäd“ a namiesto toho, aby sme začali grilovať, ako sme mali pôvodne v úmysle, štrngli sme si na šťastný dojazd. Náš príchod prebral z letargického driemania suseda na priedomí a ten nás prišiel privítať s domácou. Do jednej nohy, druhej nohy a už to išlo.
Večer na záhrade sa preklopil do noci a začalo byť chladnejšie. Keďže na našej chate sa byť vnútri veľmi nedá, vybrali sme sa do krčmy. Bola plná miestnych štamgastov, veľmi málo turistov. Tí chodia inde. Domáci nás s nadšením vítali, ako kedysi dávno, delegáciu z Bratislavy. Lenže už to nie je celkom rovnaké, ceny chlastu tu a doma sa za ten čas nejak vyrovnali. Napriek tomu, prvá runda pre celé osadenstvo bola odo mňa, druhá od tatka. Potom nás na oplátku pozývali oni.
Dozvedeli sme sa všetko. Kto sa s kým vyspal, kto koho ojebal, kto umrel. Politické názory, náboženské rozpory, hodnotenia futbalových výkonov naprieč ligou. Potom už trochu tápem, viem, že ma niekto ťahal tancovať, čo ja nerobím, ja som tzv. barový hráč. Lenže asi som išiel, lebo sa mi vybavuje nejaká baba na parkete, potom sme sa odišli prejsť do lesíka, bola jej zima. Dal som jej bundu. Chcela sex, ale aj som mal zábrany, emocionálne, na rozdiel od minulosti som vedel, že mám mladú doma a aj fyzické, nevládal som už nič, len klásť jednu nohu pred druhú, aby som sa dovliekol do chaty.
Spraviť za tým hrubú čiaru
Prišiel som, videl som a zvíťazil. Ľahol som si a zaspal. Zobudil som sa na slnko, ktoré sa mi snažilo vypáliť oči. Otvoril som ich a rýchlo zavrel. Tá bolesť, hlavy, očí, tela, rúk, nôh, brucha. Všetkého. Zistil som, že spím pred dverami. Vedľa mňa grcka. Kto to urobil? Tatko bol vnútri a v posteli, dal to na pána. Obom nám bolo tak zle, že sme ani nejedli, len si dali kávu a išli zase spať.
Poobede sme vstali a kontrolovali celkový stav a straty. Okrem nenávratne poškodenej pamäte som prišiel o bundu, doklady a peniaze. Nemám nič a o pár dní odchádzam do Talianska. Bolesť ustúpila, zostala už len tá v nohe, na ktorú som nedokázal ani stúpiť. Celý členok som mal opuchnutý a nevládal ho zohnúť. To bude peklo.
Už sme nikam nešli, vyspali sme sa a ráno vyrazili domov. Prišiel som na obed, oči stále podliate krvou a prižmúrené, žalúdok na vode a bez dokladov a dôstojnosti. Mladá sa sarkasticky pýtala ako bolo, ale povedal som len:
Za týmto robíme hrubú čiaru a už sa k udalostiam, ktoré jej predchádzali nebudeme nikdy vracať.
Musel som s farbou von, že som prišiel o všetko a musím na dovolenku vybaviť nové doklady. Znamená to, že určite v pondelok neodídeme. Ale veď je to jedno, nie? Inteligencia človeka je predsa jeho schopnosť prežiť v meniacich sa životných podmienkach, či?
Zbláznili ste sa?
Bola z toho sklamaná, ale vedel som, že to dá. Nemáme na výber. Víkend skončil, išli sme na políciu, kde som hral medvedíka. Priznal som, kde som bol, čiastočne aj to, čo sa dialo a bol som milý a utrápený. Zabralo a doklady som vybavil rýchlo.
U lekára bola väčšia sranda.
„Ó, to máte škaredé.“
„No, nemusíme riešiť estetiku, dajte mi, pls, niečo, aby som mohol hýbať nohou“.
„Predpíšem vám bandáž na mieru, dajte si ju vyrobiť …“
„Prepáčte, ale ja zajtra cestujem na dovolenku.“
„Ó, to nie je dobré. No, tak vám dám aspoň takúto bandáž, dajte si ju na nohu, cestu v lietadle by sme s tým mohli dať.“
„Lenže ja idem autom.“
„Aha, tak to je horšie. Tak si aspoň nohu pravidelne vykladajte hore.“
„Lenže ja budem šoférovať.“
„Aha, tak to je už úplne zlé. No, keď dorazíte, oddychujte, nech sa noha zregeneruje.“
„Lenže toto je road trip. Budem za volantom 12 hodín. A potom opäť. Chceme prejsť celé Toskánsko.“
„Vy ste sa zbláznili? Nikam nechoďte!“
„Ok, ďakujem. A pekný deň.“
Obviazali mi nohu, prišiel som domov, hodil do kufra pár tričiek, plavky a uterák. Ľahol som si spať. Odišli sme na ďalší deň. Noha ma bolela. Nezačínali sme najlepšie.