Kritické myslenie sa ukazuje ako jedna z najdôležitejších zručností, ktoré pre život potrebujeme, no žiaľ, na školách ju nevyučujú. Ak naučíme deti kriticky myslieť, stanú sa múdrejšími, nezávislejšími a kreatívnejšími. Budú vynaliezavejšie a zvýši sa aj ich IQ, čo im môže pomôcť v riešení každodenných problémov.
Kritické myslenie nám pomáha riešiť komplexné problémy, vyhodnocovať informácie, ktorými sme denne zahltení a rozhodovať sa, čomu veriť, logicky spájať fakty, analyzovať argumenty a nachádzať v nich nezrovnalosti. Vďaka kritickému mysleniu dokážeme premýšľať o vlastnom presvedčení, opodstatnenosti našich tvrdení a nastavení hodnôt.
Bez kritického myslenia neuspejeme
Dnes čelíme tlaku predsudkov, obmedzenosti, dogiem. Keď nevieme kriticky myslieť, čelíme zložitým problémom, zvyčajne sa spoliehame na zjednodušené, ale často neúplné alebo nepresné, či zastarané videnie sveta, ktoré nám podsúvajú mnohé médiá. Vnímajú tak svet prostredníctvom emócií, predsudkov a iracionálnych myšlienok a robia nelogické chyby.
Kritické myslenie je tiež schopnosť, ktorá je na prvých priečkach požiadaviek zamestnávateľov a na dlho tam zostane. Preto si mnohí z nás želajú, aby túto zručnosť mali aj deti. Nezíde sa im však len v práci, ktorú raz budú vykonávať, ale aj v živote.
Zlá správa je, že v učebných osnovách kritické myslenie nemá veľmi miesto. Naopak, škola odmeňuje a cení si, keď deti opakujú presne to isté, čo povedal/a učiteľ/ka. Deti sa učia riešiť príklady tak, že ich naučíme tie správne kroky, ktoré musia urobiť v správnom poradí, aby sa dostali k správnej odpovedi. Deti musia opakovať, zapamätať naspamäť a zapísať x-krát. Nejedna písomka má mínusové body za to, že žiačik vyriešil príklad iným spôsobom, ako očakával/a učiteľ/ka.
Dobrá správa je, že kritické myslenie dokážeme naučiť deti aj doma.
Prečo by sa mali deti naučiť kritické myslenie?
Je to jedna z najdôležitejších kognitívnych zručností, pomáha nám využívať logiku na riešenie problémov. Prospieva vývinu mozgu dieťaťa.
Dieťa vďaka tejto schopnosti dokáže pochopiť, ako fungujú veci okolo neho a vie prinášať kreatívne nápady.
Okrem riešenia problémov dokáže schopnosť samostatne myslieť pomôcť dieťaťu odolať tlaku rovesníkov, vytvárať si vlastné názory a dôverovať svojmu uvažovaniu. Je to extrémne dôležitá schopnosť najmä v situácii, keď niekto tlačí na dieťa, aby urobilo niečo, čo nechce.
Ako deti naučiť kritické myslenie?
Ako uvádza Ulrich Boser na portáli psychologytoday.com, v nízkom veku dieťaťa je najdôležitejšie podporovať to, čo vedci nazývajú metakognícia. Je to uvedomenie si vlastného myslenia a myšlienkových procesov.
Vďaka tomu sa deti naučia myslieť strategickejšie, identifikovať chyby vo svojich vzorcoch myslenia a rozpoznať svoje vlastné obmedzenia a hodnotu pohľadu iného človeka.
Radí nám podporiť zvedavosť detí, tým, že sa ich budeme pýtať, prečo si myslia to, čo si myslia. Tiež odporúča naozaj sa zamyslieť a odpovedať na každú ich otázku „Prečo?“, aj napriek tomu, že niekedy nás to môže frustrovať. Práve naopak, mali by sme tieto detské špekulácie povzbudzovať.
Mali by sme sa venovať s deťmi tzv. aktívnemu čítaniu a diskutovať s nimi o knihách, o deji, zápletke, požiadať deti, aby analyzovali myšlienky a postoje rôznych postáv. Ak nájdeme nejednoznačnosť, mali by sme na ňu deti cielene upozorniť.
Deti by sme tiež mali priviesť do rôznych prostredí, kultúrnych, geografických alebo sociálno-ekonomických. Zapojiť ich do konverzácií dospelých, samozrejme, s ohľadom na primeranosť okolnostiam.
Moja obľúbená vedkyňa Gwen Dewar na svojej stránke parentingscience.com k tomu ešte pridáva písanie. Tvrdí, že sa zhoduje s učiteľmi/učiteľkami v tom, že práve písanie pomáha žiakom objasniť svoje postoje, usporiadať vysvetlenia a predostrieť argumenty.