Ako rodičia nie sme bezmocní a niekoľkými krokmi môžeme pomôcť svojmu dieťaťu, keď sa dostalo na okraj kolektívu.
Sárina maminka vedie dcéru každý deň do školy za ruku. Malá prváčka len zriedkavo udrží slzy. Je pre ňu ťažké rozlúčiť sa s blízkou osobou a vojsť do kolektívu. Donedávna to ako tak išlo, mala okolo seba ešte dve kamarátky. Teraz je však všetko inak, tie dievčatká sa spojili a so Sárou nechcú mať nič spoločné. Nevolajú ju do hry a keď sa k nim pridá, odchádzajú preč a niečo si medzi sebou šuškajú.
Šikanovanie existuje aj bez fyzických potýčok
Na takéto správanie detí majú odborníci názov, volá sa relačná agresia alebo alternatívna agresia. Môže sa vyskytnúť nielen tvárou v tvár, ale aj online. Patrí sem ohováranie, klebety, ponižovanie, spájanie sa voči danému dieťaťu, aj sociálne vylúčenie. Na rozdiel od fyzického šikanovania takýto škodlivý vzťah ťažko spozorujeme.
Problém je, že deti sa dospelým len málokedy zdôveria. Dôvody majú rôzne, buď si takéto správanie nevšimnú, boja sa, nechcú byť označené za žalobaby, cítia sa bezmocné, hanbia sa alebo si myslia, že dospelí im aj tak nepomôžu.
Alternatívna agresia však bolí rovnako ako fyzická a jej dopad môže mať dlhodobé účinky.
Ako zistíte, či vaše dieťa nevylúčili spomedzi seba?
Deti, ktoré sa stali obeťou vylúčenia z kolektívu, resp. vzťahovej agresie, často chýbajú, majú horšie výsledky, sťažujú sa na bolesti hlavy, bruška, trpia úzkosťami, poruchami správania, bývajú osamelé a napríklad na obede sedávajú samy.
Deti však len zriedkavo prídu za nami a zdôveria sa s takýmto problémom, pretože sa obávajú našej reakcie.
Nechcú vyzerať, že nezvládajú svoje vzťahy a nie sú schopné nájsť si priateľov.
Pomôžte dieťaťu uvedomiť si jeho hodnotu
Keď je dieťa mimo kolektívu, začína samo seba vnímať, že ho nemajú radi, nezaslúži si pozornosť detí a nie je dobrým priateľom. Je preto na nás, aby sme mu pomohli uvedomiť si jeho silné stránky a spoznať, že je dobrým kamarátom.
Požiadajte dieťa, aby vám nakreslilo alebo napísalo svoje dobré vlastnosti. Potom papier nalepte na stenu/chladničku tak, aby ste ho mali na očiach. Vysvetlite dcére či synovi, že je to ako reklamný bilboard s cieľom upútať a upozorniť na jeho pozitívne črty.
Neriešte problémy za dieťa, naučte to jeho
Keď sa dieťa napokon odhodlá a zdôverí sa nám, ozve sa v nás ochranársky inštinkt a máme tendenciu prevziať situáciu do vlastných rúk. Vytiahneme telefóny, píšeme iným rodičom, mailujeme škole. Lenže deti by to mali zvládnuť samy, s našou oporou.
Ako na to? Prvý krok je počúvať svoje dieťa. Pýtať sa, aby sme situácii naozaj rozumeli. Vcíťme sa do jeho pocitov a ak potrebujeme, zapisujme si detaily. Budeme sa mať neskôr o čo oprieť.
Povedzme dieťaťu, že ho chápeme a rozumieme, akú má ťažkú situáciu, vnímame bolesť, ktorú prežíva a sme tu pre to, aby sme mu poskytli oporu a podporu.