Niekedy sa môže stať, že ti rodičia alebo niekto iný povie, že nedostaneš darčeky. Na narodeniny, meniny, Deň detí, Vianoce. Ale tak to nie je.
Mal by si vedieť, že rodičia ti vždy dajú darčeky, aj keď si neposlušný alebo poslušný. Lebo každý si myslí, že poslušnosť a neposlušnosť je niečo iné. Napríklad vyliezť na stôl a robiť opičky je podľa mňa poslušnosť. Ale podľa iného nemusí byť. To je v poriadku, je to jeho názor.
Veci z tvojho pohľadu môžu vyzerať inak ako z pohľadu dospelého
Alebo keď ti mama povie, aby si jej doniesol lopatu, ale ty donesieš hrable, to je poslušnosť. Lebo si možno zle počul. Alebo si ju nevedel nájsť. Alebo si sa tak rozhodol.
Môže sa ti stať, že omylom zhodíš vázu zo stola, tá sa vyleje a rozbije. To nie je neposlušnosť. To je omyl. Alebo nešťastná náhoda. Alebo si to chcel spraviť, lebo si nevedel nájsť iný spôsob ako vypustiť frustráciu.
Nech sa stane čokoľvek z tohto, neznamená to, že si neposlušný.“
Dospelí to nie vždy chápu
Rodičia ti darčeky dajú, lebo im záleží na tvojom šťastí. Rodičia si len myslia, že ty robíš zle, ale z tvojho pohľadu ty robíš normálne veci. Len oni tomu nerozumejú, lebo sa na to dívajú svojimi očami, nie tvojimi. Nechápu, že veci sa dejú omylom, aj bez tvojho zlého úmyslu.
Rodičia sa vyhrážajú, lebo nechcú, aby si liezol na stôl, nepáči sa im to. Ale dá sa to povedať krajšie. Napríklad: „Vieš, mne sa nepáči, že si vyliezol na stôl a stúpil do polievky a tá sa mame rozprskla do tváre. Mohol by si to urobiť nabudúce inak a dávať si väčší pozor? Mohol by si vyliezť na stôl, keď na ňom nebude polievka?“