Ako zastaviť hysterický výstup dieťaťa

552

Stresuje vás, že sa dieťa hodí o zem, usedavo plače na celé sídlisko alebo vás „donúti“ kúpiť hračku, ktorú ste nechceli len preto, aby sa na vás nedívali pohoršené pohľady v obchode? Na hysterický výstup vám pomôže zachovať nadhľad a pár techník na upokojenie dieťaťa.

Predstavte si úplne klasickú situáciu. Deti na ihrisku výskajú a naháňajú sa, keď zrazu Maťkova maminka zavolá: „Maťko, domov!“ Maťkovi sa, samozrejme, nechce, veď len teraz sa to rozbehlo. Navyše sa zdá, že je rýchlejší ako Adamko a mohol by naháňačku vyhrať. Je tak blízko cieľa. Počuje mamu, ale nereaguje. Pridá. Ešte chvíľu, určite Adamka chytí, práve ho zahnal do rohu.

Situácia nie je podľa predstáv dieťaťa

Vzduch pretne mamino prísne zvolanie: „Maťo! Povedala som, že ideme domov! Počítam do troch!“

Maťko vidí, že hra sa zrejme skončí predčasne. Tak veľmi by chcel Adamka chytiť. Len dnes. „Ráááz, dvááá…,“ mama začína počítať. Maťovi vyhŕknu slzy. Mama, veď počkaj, čo nevidíš? Vyhrám, konečne ho chytím. Už už ho má, natiahne ruku, no Adam sa prešmykne, pretože pri Maťkovi je zrazu mama a stiahne ho k sebe. „Čo som povedala?!,“ spýta sa a v očiach má hnev. Maťo ho pozná. Je zle. Mama sa hnevá, Adam utiekol. Prečo ho nenechala? Potreboval tak málo, bol tak blízko! Rozplače sa, začne kričať a snaží sa vyvliecť z maminho zovretia.

Mama ho stisne silnejšie. VŠETCI na ihrisku sa dívajú. Súdia ju. Pozerajú, ako si poradí. A jej sa to vymyká spod kontroly. Maťko sa hodí na zem, kope okolo seba, v tvári je celý červený a spotený. Mama má len dve možnosti. Buď ho spacifikovať a násilím odniesť alebo ho nechá tam. Rozhodne sa pre druhú možnosť, napraví si sukňu a odchádza.

Maťo cez slzy ani nevidí. Po chvíli si utrie slzy a zbadá mamu pri bráničke. Práve vykročila na ulicu. Musí ísť. Domov sám netrafí. Nechala ho tam. Samého. Sám neprežije. Bojí sa a v panike beží za ňou.

Prečo deti takto dramaticky reagujú? 

Takúto alebo podobnú hysterickú scénu detí zažije pravdepodobne každý rodič. Vyše polovica malých detí ich prežíva minimálne raz, ale aj častejšie za týždeň. Dráma začína zvyčajne vo veku 1,5 roka a trvá približne do 4 rokov. 

 To sú aj najčastejšie príčiny hystérie. Spúšťa ju frustrácia, hnev, nemožnosť rozhodovať. Deti kričia, majú stuhnuté končatiny, ohýbajú sa v chrbátiku, kopú nožičkami, utekajú preč. Niekedy dokonca rozbijú veci, zvracajú alebo ublížia sebe či iným. 

Robia to naschvál? 

 Je to jeden zo spôsobov, ako malé deti vyjadrujú a zvládajú pocity a snažia sa pochopiť alebo zmeniť to, čo sa okolo nich deje. Schopnosť z časti pochopiť a ovládnuť svoje emócie a reakcie na ne, sa deti dokážu naučiť postupne od 12. mesiacov. 

Hysterický výstup zásadne ovplyvňuje aj rodičov a núti nás robiť či hovoriť veci, ktoré neskôr ľutujeme ako napríklad kričanie, nadávanie alebo jednoducho vyhovieme detskej požiadavke, hoci s ňou vôbec nie sme stotožnení. 

Dobrou správou je, že stačí trochu jednoduchej prípravy a naučíme sa ako predchádzať dramatickým detským výstupom ešte predtým než začnú a keď už musíme reagovať, tak aby sme reagovali pokojne a konštruktívne.  

Ako reagovať?

Ak sa nachádzate na verejnosti a cítite, že sa na vás okolie díva a nedokážete to odfiltrovať, prípadne dieťaťu hrozí zranenie, odíďte od situácie. Premiestnite seba aj dieťa. Až keď ste v bezpečí, pustite sa do ďalších krokov.

Zostaňte pokojní 

 Myslite na to, že tieto dramatické scény nie sú namierené voči vám. Nie je to vaša vina, že dieťa sa práve hodilo na zem. Je to ale vaša zodpovednosť, aby ste mu pomohli dostať sa zo situácie. 

Pozrite sa na situáciu z nadhľadu. Zastavte sa a ak vám to pomôže, v duchu napočítajte do 10. Sledujte, čo sa deje s vami a čo vo vás vás vyvádza z rovnováhy. Je to pocit, že vy by ste si niečo takéto v detstve nemohli dovoliť? Obávate sa, že dieťa ublíži sebe, vám alebo niekomu okolo? Máte strach, že niečo poškodí, zničí, rozbije? 

Hysterický výstup má svoju príčinu

 Vyčíňanie drobca môže byť prejavom hladu, únavy, choroby alebo jednoducho frustrácie z toho, že nedosiahol to, čo chcel. Niekedy sa hlavná príčina záchvatu hnevu dá ľahko identifikovať a riešiť, môžete si oddýchnuť, najesť sa, ľahnúť si. Náročnejšie sú tie záchvaty hnevu, ktoré zdanlivo nemajú žiadnu fyzickú príčinu, vtedy ide najčastejšie o frustráciu. 

Neopúšťajte dieťa 

Ak nepoznáte príčinu, môžete vyskúšať niektorý z osvedčených postupov upokojenia.

 Ponúknite mu objatie a počkajte, či ho prijme. Ak áno, objímte ho a uistite ho, že ho ľúbite. Keď nie, zostaňte sedieť na jeho úrovni, v jeho blízkosti a trpezlivo čakajte, kým príde samo. 

V prípade, že pozná dýchacie cvičenia, môžete mu pomôcť upokojiť sa cieleným dýchaním, prípadne počítaním. 

Dajte mu možnosť rozhodnúť o niečom. Deti potrebujú poznať aj pocit moci a nezávislosti, preto niekedy reagujú negatívne na priamy príkaz. Keď na ňom trváte, vedie to k ich frustrácii. Nemajú nič pod kontrolou, nemajú na nič vplyv.

Keď chcete, aby dieťa odišlo z ihriska, skúste mu navrhnúť: „Pôjdeš myšacími krokmi alebo žabacími skokmi?”