Vedecké výskumy dokazujú, že ak budeme deti cielene viesť k rastovému mysleniu, budú úspešné a bude sa im v škole dariť.
Rastové myslenie je presvedčenie, že inteligencia, schopnosti a vlastnosti nie sú pevne dané, ale možno ich meniť a zlepšovať časom, úsilím a pomocou druhých. Mnoho výskumov dokazuje, že tento spôsob uvažovania vedie k akademickému úspechu.
Úspech nie je výsledkom talentu, génov alebo prirodzených vlôh, ale rovná sa vynaloženému úsiliu.
Priekopníčkou v tejto oblasti je profesorka psychológie na Stanforde, Carol Dweck. Jej vyše 30 ročný výskum dokazuje, že rozdiel medzi úspešnými a neúspešnými študentami a žiakmi je v tom, čomu veria pokiaľ ide o inteligenciu a učenie sa. Ak si myslia, že môžu byť múdrejší, vnímajú aj úsilie, ktoré na to musia vynaložiť. Preto vynakladajú viac úsilia aj času na to, aby prehlbovali svoje schopnosti, čo ich vedie k vyšším výkonom.
Deti s rastovým myslením dokážu:
- vnímať výzvu ako príležitosť učiť sa a zlepšovať, nie ako hrozbu, že niečo nevedia a nedokážu
- vynaložiť úsilie, pretože vedia, že ich povedie k lepším výkonom
- vytrvať zoči voči ťažkostiam
- vyhľadať pomoc namiesto toho, aby svoj boj skrývali
Deti s fixným myslením
- sú menej vytrvalé a znesú toho menej
- ťažko žiadajú o pomoc
- chyby, nedostatky, neúspech sa snažia skryť
- častejšie pred výzvami ustupujú a vyberajú si len to, v čom sa cítia isté, aby vyzerali inteligentne a šikovne
- majú horšie akademické výsledky
Prečo zmeniť myslenie u detí
Malé deti majú rastové uvažovanie ako svoju prirodzenosť. Sú zvedavé, zaujíma ich okolie, skúmajú ho a využívajú pri tom všetky svoje zmysly. Učia sa najmä systémom pokus – omyl, občas tým, že napodobňujú to, čo vidia a niekedy aj tým, čo ich chceme naučiť my.
Carol Dweck tvrdí, že
Ak chceme dať svojmu dieťaťu ten najlepší dar, mali by sme ho naučiť milovať výzvy, riešiť chyby, sústrediť sa na snahu a nikdy neprestať pátrať po nových informáciách.
Deti budú mať rady učenie
Deti s fixným myslením sa boja skúšať nové veci, pretože nechcú v škole vyzerať hlúpo. Ich cieľom je pôsobiť inteligentne, a preto sa vyhýbajú zadaniam, v ktorých by sa ukázalo, že niečo nevedia. Časom sa prestanú tešiť zo samotného procesu učenia, pretože sa viac sústredia na to, aby dokázali, čo už vedia, než na to, aby vynakladali úsilie a tvrdú prácu na rozvíjanie nových schopností.
Deti s rastovým zmýšľaním považujú úlohy, ktoré sú pre nich výzvou, za svoje najobľúbenejšie úlohy. Tento pozitívny pohľad na výzvy v nich vzbudzuje zvedavosť, dodáva im sebadôveru, aby sa plne zapojili do procesu učenia a rozvíjali svoje zručnosti pri riešení problémov, a pri tom všetkom sa ešte bavia.
Deti budú mať lepšie výsledky v škole
Deti s rastovým myslením majú lepšie výsledky v porovnaní s deťmi s fixným myslením, napriek tomu, že všetci začínajú s rovnakou východiskovou pozíciou. Je to preto, že ich cieľom je učiť sa, aj keď to znamená, že pri učení niečoho nového môžu pôsobiť hlúpejšie v kruhu svojich rovesníkov.
Pripraví deti do života
Ako sa hovorí: „Život není peříčko.“ Naopak, môže byť veľmi náročný. Ak deti pochopia, že cena za to, že sa naučia niečo nové je robiť aj chyby, nebudú sústreďovať celú svoju snahu na to, aby ich zakryli. Namiesto toho môžu robiť všetko preto, aby sa stali tým, kým chcú.
Ako viesť deti k rastovému mysleniu
Chváľme snahu, nie šikovnosť
Keď chceme dieťa pochváliť, sústreďme sa na samotný proces, ktorý dieťa podstúpilo, nie výsledok, ktorý dosiahlo. Povedzme radšej, že vidíme úsilie, ktoré dieťa na riešenie problému vynaložilo, než že oceňujeme, že má plný počet bodov.
Vyhýbajme sa frázam ako: „V našej rodine nie sme dobrí z matematiky.“ „Sám/sama som tomu nikdy nerozumel/a.“ Namiesto toho pridajme slovíčko „zatiaľ“. „Nevieš to spočítať, zatiaľ.“ „Nepoznáš všetky slovíčka z angličtiny, zatiaľ.“
Berme chyby ako príležitosť
Rastové myslenie popisuje chyby ako príležitosť učiť sa. Keď sa deti učia niečo nové, pripomínajme im, že ak sa im niečo nepodarí, je to možnosť učiť sa. Dávajú tak priestor pre rast mozgu.
Povzbudzujme deti, aby sa púšťali do oblastí, kde sa necítia isté, ktoré sú im možno nepríjemné, pretože sú mimo ich pohodlnej zóny. Budú tak môcť vyskúšať nové veci a vymýšľať iné postupy. Určite s tým bude spojené množstvo výziev, ale to je len prospešné. Ak ich po škole vyzdvihneme, spýtajme sa: „Mali ste dnes niečo, s čím ste si nevedeli poradiť?“