Vyše 70 rokov sledovali vedci životy jednotlivcov, aby zistili, čo musíme urobiť, keď chceme vychovať šťastné a úspešné deti. A je to veľmi jednoduché.
Pravdepodobne si aj vy želáte, aby raz bolo vaše dieťa úspešné, zdravé a šťastné. Nie ste sami. Preto sa vedci rozhodli sledovať životy niektorých z nás od mladosti až po starobu a zistiť, čo konkrétne nás urobí šťastnými.
Vedci sledovali celú jednu generáciu
Dnes máme v rukách výnimočné štúdie, v ktorých môžeme sledovať osudy ľudí, ich rozhodovanie a dôsledky toho, čo si zvolili. Najznámejšia z takýchto dlhotrvajúcich je harvardská štúdia, ktorú spopularizoval Robert Waldinger, americký psychiater a profesor na na Harvardskej lekárskej fakulte.
75 rokov sledovala 724 mužov. Štúdie sa preto prirodzene zúčastnilo sa niekoľko generácií vedcov. Približne 60 zo sledovaných mužov bolo pred pár rokmi ešte živých, plne účastných na štúdii, zväčša 90 ročných. Vedci teraz začínajú sledovať životy ich detí.
Písal sa rok 1938 a vedci začali sledovať životy 2 skupín mužov. Prvá skupina skočila štúdium a odišla bojovať do 2. svetovej vojny. Druhá boli chlapci z chudobných bostonských rodín. Vedci sa zamerali na zdravotný stav detí, podmienky, v ktorých vyrastajú, hovorili s ich rodičmi, navštevovali ich doma. Keď vyrástli, stali sa robotníkmi, stavbármi, lekármi, advokátmi. Z niektorých boli alkoholici, iným diagnostikovali schizofréniu. Niektorí stúpali po spoločenskom rebríčku a vyšli až na vrchol, iní postupne klesali.
Bohatstvo a sláva nás šťastnými neurobí
To, čo sa vedci z vyše desiatok tisíc strán podkladov dozvedeli, nebolo o bohatstve a neúnavnej práci. Záver štúdie je jednoznačný.
To, čo nás robí šťastnými a zdravými, sú dobré vzťahy.
Tí, ktorí sú obklopení priateľmi, rodinou, komunitou, sú šťastnejší, zdravší a žijú dlhšie. Osamelí ľudia sa necítia šťastní, ich zdravie býva podlomené už v polovici života, fungovanie mozgu sa spomaľuje a ich život je kratší. Pritom ale nezáleží na presnom čísle priateľov, ani na tom, či sme v partnerskom vzťahu, pretože aj tam sa môžeme cítiť opustení a sami.
Dôležitá je kvalita vzťahov. Napríklad vzťahy, v ktorých dochádza často ku konfliktom majú zásadnejší a negatívnejší dopad na naše zdravie, než keď sa rozvedieme. Ak ale máme to šťastie, že žijeme vo vrúcnom a kvalitnom vzťahu, dokáže nás ochrániť. V štúdii sa ukázalo, že tí päťdesiatnici, ktorí boli vo vzťahu najspokojnejší, boli najzdravší osemdesiatnici.
Budujte kvalitné vzťahy
Dobré vzťahy však neochraňujú len naše telo, ale aj mozog.
Dobrý vzťah ale neznamená, že všetko je krásne a ružové.
V mladosti myslíme, že to, na čom by nám malo záležať, aby sme na sklonku života mohli povedať, že sme mali dobrý život, je sláva, bohatstvo a úspech.
Vyše 80 % mladých ľudí si dáva ako životný cieľ stať sa bohatým a polovica by chcela byť slávnym.
Takže čo môžeme urobiť pre seba alebo svoje deti? Odpoveď je jednoduchá, buďme spolu a vypĺňajme tento čas spoločnými zážitkami.