Ak sa trápite nad tým, že sa vám situácia vyšmykla z rúk a zareagovali ste na dieťa tak, ako by „sa nemalo“, pustite to z hlavy. Vedci tvrdia, že snažiť sa o dokonalosť nemá význam a deťom nijak neublížime, ak to dáme aspoň v polovici situácií, ktorým čelíme.
Patríte k tým rodičom, ktorí hľadajú povestnú zlatú strednú cestu vo výchove detí? Nechcete byť príliš prísni, ale ani príliš benevolentní? Nech sa snažíte akokoľvek, nie vždy to vyjde podľa vašich predstáv a potom sa umárate nad tým, ako ste reagovali a uvažujete dlho do noci ako veľmi ste poškodili svoje dieťa, koľko ho bude stáť liečenie rán spôsobených v detstve, keď ich bude otvárať u psychológa na gauči?
Máme pre vás dobrú správu! Vydýchnite.
Vedci zistili, že ak chcete mať kvalitný vzťah s deťmi, postačí, keď na potreby detí zareagujete dobre približne v polovici prípadov.
Aká výchova je vám najbližšia?
Vedci identifikovali 4 typy výchovy, o ktoré sa môžeme oprieť a vybrať si ten, ktorý najviac vyhovuje našim požiadavkám.
Prvý je autoritársky, kedy rodičia veria, že pravidlá sa musia dodržiavať za akýchkoľvek okolností a vyžadujú od detí bezpodmienečnú slepú poslušnosť bez diskusie. Deti sa naučia, že na ich názore nezáleží, majú problémy so sebavedomím a bývajú agresívnejšie.
Druhý je autoritatívny. Rodičia stanovujú pravidlá a opierajú sa o dôsledky namiesto trestov, berú do úvahy aj názory svojich detí. Snažia sa problémom predchádzať, usilujú sa o pozitívnu výchovu s odmenami a pochvalou.
Tretí je tolerantná výchova, v rámci ktorej sú rodičia veľmi zhovievaví a zasahujú len v krajných prípadoch. Pravidlá si prispôsobujú a stavajú sa skôr do roly kamaráta dieťaťa. Povzbudzujú deti, aby im hovorili o svojich problémoch, no zriedkavo ich odradia od zlých rozhodnutí.
Posledný výchovný štýl je nezúčastnený rodič. Nevie, čo jeho deti robia, nevenuje im pozornosť a nestanovuje hranice z rôznych dôvodov, buď je príliš zaneprázdnený, môže trpieť vážnym ochorením, nezriedka trpí závislosťami. Jeho deti zvyčajne majú problém so sebaúctou, správaním a slabým akademickým výkonom.
Ideálna výchova existuje
Vedci odporúčajú, aby sme sa prikláňali k autoritatívnej výchove. V poslednej dobe sa z prieniku medzi druhým a tretím výchovným štýlom vyčlenil prúd, ktorý sa zdá byť ideálnym riešením. Nazýva sa jemné rodičovstvo (gentle parenting).
Výskumy potvrdzujú, že takáto výchova naozaj funguje a viaceré štúdie dokazujú, že rodičia úspešne rozvíjajú svoje deti, podporujú ich nezávislosť, učia sa zodpovednosti a správnym rozhodnutiam.
Ideálny život však nie je reálny
To vyžaduje dôslednosť, rovnaký spôsob reakcie na dieťa, stanoviť hranice a držať ich. Lenže život nie je nalinajkovaný a do cesty nám prihrá vlastnú frustráciu, únavu alebo nechuť niečo riešiť. Potom sa cítime, že sme zlyhali. Porušili sme piliere jemnej výchovy a napríklad sme dieťa odniesli z vypätej situácie, odklonili sme jeho pozornosť alebo sme ho niečím podplatili. Bolo to síce v danej chvíli rýchle a účinné, ale s odstupom času sa nám to javí ako zlyhanie rodiča.
Nie vždy dokážeme naplniť pohár emocionálnych potrieb svojho dieťaťa. Najmä, ak ho máme sami prázdny.
Dokonalosť vo výchove je oxymoron
Našťastie, každého nedokonalého rodiča poteší zistenie vedcov, že na to, aby sme vychovali zdravé, šťastné a spokojné deti, úplne postačí, ak v polovici času, ktorý im venujeme budeme vedieť naplniť ich pohár emocionálnych potrieb do sýtosti. Nesnažme sa o dokonalosť, netýrajme sa, ak sme stratili kontrolu. Stále sme dobrí rodičia a naše deti tým nijako neutrpia. Chcú nás takých, akí sme, aj so svojimi nedokonalosťami a snahou o to, aby sme im boli dobrými rodičmi. Zdá sa, že nateraz to úplne stačí.