Evolúcia potvrdila, že schopnosť nájsť kamarátov, mať aspoň jedného dobrého priateľa a vybudovať si pevné priateľské vzťahy je jednou zo základných schopností prežiť. Dieťaťu môžete pomôcť naučiť sa ako sa skamarátiť s druhými deťmi.
Priateľstvo má množstvo benefitov, prináša šťastie, podporuje zdravie, poskytuje morálnu podporu a zvyšuje sebavedomie. Ak sa deti naučia budovať priateľstvá, budú môcť túto úžasnú schopnosť využívať po celý svoj život. Na druhej strane, odborníci sa zhodujú v tom, že vylúčenie z kolektívu je tá najhoršia vec, ktorá sa môže niekomu prihodiť.
Existujú dva hlavné dôvody, ktoré vysvetľujú čo z nás robí dobrých priateľov. Tým prvým je, že sa radi obklopujeme ľuďmi, ktorí nám niečo poskytujú, či už je to zábava, pomoc, smiech, príležitosti. Druhým je, že sa radi pohybujeme v bubline podobne zmýšľajúcich indivíduí. A práve najobľúbenejšie deti v kolektívoch majú zväčša niekoľko rovnakých vlastností. Aké sú znaky dobrého priateľa? Zaujímajú sa o druhých, vedia pomôcť, počúvajú, požičiavajú, delia sa. Dokážu rozpoznať emócie u seba i u druhých a ovládnuť tie svoje, ak sú negatívne.
Má moje nesmelé dieťa šancu?
Deti začínajú riešiť problémy vo vzťahoch s kamarátmi približne okolo siedmeho roku života, keď vstupujú do vysoko hodnotiacej fázy kognitívneho vývoja. Rodičia však vidia uspokojivé alebo neuspokojivé sociálne zručnosti svojich potomkov už oveľa skôr. Často krát sa obávajú, ako to dopadne v škole, keď ich dieťa zostane na okraji kolektívu, bez jediného priateľa, prípadne ho v čiernom scenári už vidia ako obeť nejakého šikanujúceho spolužiaka. Odborníci radia položiť si zásadnú otázku: „Má s kým moje dieťa sedieť pri obede?“ Ak sa nájde aspoň jeden človek, ktorý obeduje s vašim dieťaťom, môžete byť pokojní. Riziko, že vaše dieťa bude šikanované, je nízka. Pravdepodobne bude v poriadku.
Je prirodzené, že niektorí rodičia sa pokúšajú chrániť svoje hanblivé deti pred nástrahami kolektívu a napríklad ich čakajú hneď po škole, aby ich vyzdvihli. Lenže čím viac podporujú dieťa v separovaní od skupiny detí, tým len celú situáciu zhoršujú. Naučiť sa kamarátiť a nájsť si priateľa, je podobné ako ktorákoľvek iná schopnosť, čím viac ju trénujeme, tým lepší sa v nej stávame.
Veľa ostýchavých detí bude mať pravdepodobne hneď v úvode ťažkosti pozdraviť iných, pri predstavovaní budú zrejme klopiť oči a svoje meno len zamrmlú. Iné deti si takéto správanie môžu vyložiť ako nezáujem o nich a stratia chuť skamarátiť sa. Rodičia si preto môžu s dieťaťom doma nacvičiť ako nadviazať očný kontakt, ako sa usmiať a nahlas povedať svoje meno. Dôležité pri tom je, aby ste využili osobnosť svojho dieťaťa a nešli proti nej.
Vyskúšajte si kamarátstvo doma
Ak vidíte, že dieťa má problém v interakcii s rovesníkmi, vyskúšajte sa hrať doma. Zdôrazňujte mu, že je dôležité, aby každý, kto sa hrá mal svoj priestor a podobne to funguje aj s kamarátmi. Skúste napríklad v rámci hry trénovať výmenu rolí. Raz nech hádže kockou dieťa, raz rodič. Podobne to funguje aj pri rozdávaní kariet či začínaní spoločenských hier. Ak dieťa nesúhlasí, pokojne hru prerušte a odmietnite pokračovať. Dajte mu najavo, že sa nehneváte na dieťa, ale nie je to pre vás zábava, keď sa stále riadite len želaniami dieťaťa. Neustúpte, ani nemávnite rukou, že na tom až tak nezáleží. Pokúste sa s dieťaťom otvorene hovoriť, že potrebujete nájsť také riešenie, ktoré bude vyhovovať obom stranám a potom budete v hre pokračovať. Deti sa naučia, že je lepšie vymieňať sa/požičiavať, ako nehrať vôbec. Impulzívne deti sa zároveň naučia rôzne stratégie urovnania konfliktných situácií.
Zahrajte sa na dobrého hostiteľa
Ak s touto hrou začnete v detstve, benefity vaše dieťa bude získavať aj počas dospelosti. Aj tu platí, že v prvom rade by mal byť pozitívnym príkladom rodič. Môžete napríklad k sebe niekoho pozvať a ukázať, ako sa na hosťa tešíte, čo všetko pre neho pripravíte a ako mu prispôsobíte chod domácnosti. Potom, keď príde rad na dieťa, sledujte ho, ako sa bude k svojim návštevám správať ono.
Pýtajte sa dieťaťa, čo sa mu na kamarátoch páči, čo úžasné spolu robia, ako sa hrajú a čo robia jeden pre druhého. Nastavte imaginárnu situáciu, v ktorej sa dieťa pokúsi riešiť problémy, napríklad, keď mu kamarát nebude chcieť požičať hračku alebo sa bude chcieť hrať s niekým iným. Ako sa bude vaše dieťa cítiť, ako sa asi cíti ten druhý a aké riešenia by mohli byť vhodné? Nechajte dieťa, nech porozpráva svoje vnímanie danej situácie.
Buďte vzorom
Keďže my ste tí dospelí, deti sa budú dívať na nás, keď sa budú učiť ako sa správať k druhým a ich správanie bude odrazom toho nášho. Buďte si vedomí toho, že v každej vašej interakcii je malý pozorovateľ, ktorý sa bude presne podľa vášho vzoru rozprávať a správať sa k deťom na ihrisku či v škôlke. Pritom nezáleží na tom, či sa rozprávate so susedou z tretieho, zo spolužiakom zo strednej alebo čašníčkou v reštaurácii. Robte len to a tak, ako by ste to radi videli u svojho dieťaťa. Ak ukážete úctu a priateľské naladenie, s ktorými pristupujete k ľuďom, dieťa to prinesie do svojho okolia. Keď uvidíte ako kopíruje pozitívny prístup do svojho okruhu známych, dajte mu najavo, že to vidíte, oceňte jeho správanie a nešetrite pochvalou. Pozitívna motivácia deti podporí v dobrom správaní.
Rozprávajte sa o pocitoch
Deti môžu niekedy vzťah zahodiť len kvôli nedorozumeniu. Aby sa tak nestalo, je dôležité, aby sa naučili rozprávať o svojich pocitoch. Dieťa, ktoré je nešťastné, ale nevie to popísať, môže obviniť kamaráta. Preto podporujte svoje dieťa, aby opísalo svoje pocity. Keď napríklad povie, že jeho kamarát/ka je zlý/á, pomôžte mu, aby povedalo skôr niečo v zmysle, že kvôli svojmu kamarátovi/kamarátke sa cíti smutné alebo že mu ublížili. Napríklad: „Ublížilo mi, keď ma Filip/Hanka predbehol/predbehla v rade na hojdačku.“ Ak veta vyznie tak, že je viac o osobných pocitoch, uberá to na obviňovaní druhého, čo je lepšia pôda pre riešenie konfliktu a nájdenie východiska. Deti sa tiež môžu naučiť odstúpiť od situácie a uvažovať s nadhľadom o svojich pocitoch. Táto schopnosť, ktorá sa tiež dá nacvičiť, zabraňuje reakcii, ktorá môže vyústiť až do konfliktu.